Ešte je len študentkou vysokej školy a už jej vyšiel fantasy román, ktorý zaznamenáva pozitívne ohlasy. Pod pseudonymom Laura Ensi sa ukrýva všestranne nadaná dievčina, ktorá sa v tomto žánri cíti ako ryba vo vode.
Ako dlho vznikal rukopis Spoločenstvo - Zrod vlčej bojovníčky?
Nuž, môj pôvodný zámer nikdy nebol, že by z tohto príbehu mohlo niekedy vzniknúť niečo väčšie a tobôž nie kniha. Ešte v druhom ročníku na strednej škole som sa na podnet mojej slovenčinárky prihlásila do literárnej súťaže s krátkou poviedkou. Nápad som dostala v sprche, kde mi zrazu pred očami vyvstal príbeh tínedžerky, ktorej život je okorenený tým, že pochádza zo spoločenstva ľudí, ktorí majú schopnosť meniť sa na zvieratá. Súťaž som vtedy vyhrala, poviedku som odložila do zásuvky a nechala ju tam, až kým sa mi asi o rok na to nedarilo zaspať, pretože som neustále myslela na to, ako by môj príbeh mohol pokračovať. Tak som na druhý deň otvorila Word a pokračovala som. Písala som však málo a vo veľkých časových rozmedziach, až som zistila, že mám príbeh rozpracovaný už štyri roky. Medzitým som napísala rôzne iné poviedky, príbehy a básne, ktoré som publikovala na svojej facebookovej stránke, no k tomuto som sa vždy vrátila. Nedokázala som to nechať za sebou. A tak, keď som odmaturovala, dala som si sľub - mám pred sebou štyri mesiace prázdnin, napísaných 50 "wordových" strán a istú predstavu, niečo s tým teda musím spraviť. Zaviazaná sama sebe som sa do toho naplno pustila a na konci septembra som mala dokončenú moju prvú knihu.
Prečo si Ťa získal fantasy žáner?
Myslím, že je to tým, že vďaka fantasy som začala naozaj aktívne čítať. Od detstva som bola vedená k čítaniu a vždy som ku všetkým sviatkom dostávala knižky, no nikdy ma to úplne nepohltilo. Až kým mi na jedny Vianoce sestra nedarovala fantasy knižku, ktorá obrátila moje myslenie o 360 stupňov. Od toho momentu sa pre mňa knižky stali všetkým. Čítala som vždy, keď som mala voľný čas. Ako tínedžerka som zväčša sedela doma obklopená knihami, bežne som prečítala jednu knižku za deň. Odžila som si všetky tie veľké fantasy "boomy" ako Hry o život, Súmrak, Divergenciu a Harryho Pottera. Každý jeden príbeh, ktorý som prečítala, ma viac a viac približoval k tomu, aby som napísala niečo svoje. Aby som svoju fantáziu nedusila, ale pustila ju na papier. Rada píšem aj príbehy zo skutočného sveta, môj počítač ich obsahuje dokonca viac, ako tých fantasy. Ale fantasy je pre mňa jednoducho domov.
Rozhodla si sa publikovať pod pseudonymom. Netúžiš po sláve? Aby ľudia vedeli, že autorkou si ty?
Sláva je, podľa môjho názoru prchavá a možno trochu nebezpečná, no netvrdím, že po nej netúžim. Myslím si, že každý človek má v sebe aspoň kúštik ctižiadostivosti a túži po tom, aby ho ostatní obdivovali. Vždy som o sebe každému tvrdila, že budem slávnou spisovateľkou. Ktovie, možno sa mi to raz splní. Pseudonym som však zvolila kvôli tomu, že pod mojím priezviskom už pár autoriek píše a takisto som tento svoj "spisovateľský život" chcela mať oddelený od toho bežného. Akoby som svetu hovorila: "Pozrite sa na mňa. Nie som len to obyčajné, bláznivé, usmievavé dievča s dobrými známkami, za ktoré ma všetci považujete a s menom, pod ktorým ma všetci poznáte. Viem byť aj niekto úplne iný, niekto denno-denne ponorený do víru myšlienok a nápadov, niekto ochotný písať osem hodín vkuse, niekto s myšlienkami, o ktoré sa chce podeliť so svetom."
Aké to bolo - držať v rukách prvýkrát vlastnú knižku?
Popravde, ani som tomu nedokázala uveriť. Otáčala som stránky a pohľadom prechádzala slová, ktoré som po večeroch toľkokrát vymazávala, opravovala a prepisovala a neverila som, že ich bude môcť čítať každý. Každý, kto si kúpi moju knižku, bude mať na svojej polici kúsok zo mňa. Je to neuveriteľný pocit. Myslím, že sa tomu hovorí šťastie.
Kto sú Tvoji obľúbení autori a konkrétne tituly?
Mám mnoho obľúbených autorov, nakoľko som za tie roky prečítala stovky kníh. Na prvých miestach sú však určite J.K. Rowlingová a J.R.R. Tolkien. Potom Sarah J. Maas a jej séria Trón zo skla, Rick Riordan a jeho Percy Jackson a C.S. Lewis a jeho Narnia. Zo starších titulov inklinujem k Bramovi Stokerovi a jeho Draculovi a mojou srdcovkou je Dante a jeho Božská komédia. Z poézie mám najradšej E.B. Browningovú, Petrarcu a obdivujem aj Shakespeara.
Plánuješ sa i naďalej venovať tomuto žánru?
Určite. Mimo tohto príbehu mám zapísané a rozpracované ešte ďalšie tri a rada by som sa do nich časom pustila. Určite by som však chcela napísať aj knižku, ktorá sa odkláňa od tohto žánru.
Čitateľov už teraz zaujíma, kedy sa môžu tešiť na pokračovanie...
Nechcem nič sľubovať, ani dávať falošné informácie, pretože sa poznám a viem, ako pracujem. Pokračovanie mám už rozpísané a takisto mám už celú hlavnú líniu premyslenú, ale písanie nejde ako šibnutím čarovného prútika. V septembri mi opäť začína škola a neviem, ako popri nej budem stíhať, no do konca septembra by som rada mala dopísanú aspoň prvú časť. Do druhej by som sa rada pustila na jeseň a najradšej by som ju mala dopísanú najneskôr v januári. Nič však nie je isté, možno bude skôr, možno neskôr, všetko je to v rukách múz. A môjho rozvrhu.