Očakávaný román Vlčí zámok má ambíciu stať sa hitom leta. Autorka Lina Franková prezradila o jeho vzniku, obsahu i postavách trošku viac. Rod Barevansonovcov si vďaka jej talentu získava stále viac priaznivcov.
Aký máš pocit z Vlčieho zámku?
-Keď ignorujem obvyklú nervozitu, čo vždy cítim pred vydaním novej knihy, tak dobrý. Dokonca o niečo lepší ako z Hadieho zámku, ale predpokladám, že tak by to malo byť. Autor predsa nemôže mať sám zo seba pocit, že píše slabšie. Naopak, pri pokračovaní by sa mal vyvarovať toho, čo mu nesedelo v prvej časti. Po poslednom čítaní po úprave textu vo mne zostal pocit, že mi príbeh stále nelezie na nervy a postavy mám naozaj rada. To je pre mňa plus.
Hlavná ženská hrdinka tentoraz nie je naivná dievčinka, ale naopak riadne asertívna aristokratka. Sedelo Ti to viac?
-Myslím, že aj Mary z Hadieho zámku, aj Kasandru z Vlčieho, mám rovnako rada, aj keď iným spôsobom. Obe mi "sedia" – Mary má veľa zo mňa (čudáckosť, vlastný svet, maľovanie nočných môr) a Kasandra mi miestami v mojich očiach prišla ako taká super žena. Bavilo ma písať postavu, ktorá vie uzemniť kohokoľvek, kto by si na ňu otvoril ústa a je napohľad silnou ženou, ktorej priazeň si treba zaslúžiť. Má aj svoju tajnú, zlomenú stránku, ale nenechá iných, aby to použili proti nej. Mary bola tak trochu ako ja a pri Kasandre by som zasa rada bola ja sama tak trochu ako ona :).
Fascinujúce je, že píšeš rukou, nie na počítači. Je to zvyk?
-Asi áno. Keďže som dlhé roky písala iba poviedky, kratšie celky bolo jednoduchšie písať rukou na papier... a keď som prešla na romány, tak akosi som sa toho zvyku už nevedela zbaviť. Má to svoje čaro. Mám rada všetko staromódne a písanie perom v tejto dobe už také je, nie? Navyše, keď text následne prepisujem do počítača, znova sa nad všetkým zamyslím a nie raz všetko prepíšem a opravím. Mínusy sú, že som pomalá ako slimák a dostávam kŕče do ruky. O modrine na mieste, kde si o prst opieram pero, ani nevraviac.
V čom vidíš najväčšiu zmenu - posun?
-V písaní. Pokúsila som sa všetko, čo by som spätne prepísala v Haďom zámku, skrátka nezopakovať vo Vlčom. Ale asi je prirodzené, že autor sa má poučiť a ísť dopredu, nie dozadu. Predovšetkým, ak píše sériu. Konštruktívnu kritiku neignorujem a rada sa ňou riadim. Čo sa týka príbehu samotného – neviem, či je to posun, je to však zmena. V Haďom zámku sledujeme hlavne vzťahy v Marinej rodine, teda ľudí "zvonka", ktorí sa zrazu dostanú do blízkosti aristokrata. Vo Vlčom zámku sledujeme viac vzťahy vo vnútri rodu, predovšetkým súrodenecké alebo vzťahy detí k rodičom. Neviem však teraz posúdiť, čo je viac a čo menej pútavé, čo lepšie alebo horšie.
Okázalé prostredie, vyššie kruhy, život na zámku - to všetko Ti neuveriteľne sedí. Máš vari modrú krv? :-D Alebo si bola v minulom živote grófka? :-D
-Ak ju mám, tak o nej neviem. (Smiech). Ale už dlho si vravím, že by som si mohla zostaviť rodostrom a ktovie, kam by ma to zaviedlo. Mama od mala počúvala, že vraj nejaký maďarský gróf sa kedysi medzi našimi predkami vyskytol, ale či je to pravda, netuším. Možno sa skôr prikláňam k minulému životu. (Úsmev.) V období, keď som bola taká posadnutá Viktoriáncami, že som nosila korzety a iba dlhé sukne, som si neraz vypočula, že som v minulom živote musela byť nejaká šľachtičná. Cítila som sa v tom totiž ako doma, nijaké zvláštne nepohodlie som v extra stiahnutom korzete s kovovými kosticami a sukňou zametajúcou zem necítila. Ba práve naopak, naozaj sa ma miestami zmocňovali pocity, že toto je to, na čo som dlho čakala, taká tá pravá podoba mňa. Aj keď, ak by som mala odpovedať úplne vážne, viac ako na minulý život skôr verím na akúsi genetickú pamäť, ktorú si nesieme po predkoch. (To bude asi v tej maďarskej grófskej rodine :D)
Využila si trošilinku viac mystiky. Bude to pravidlo?
-Bude. V podstate som Barevansonovcom od začiatku plánovala osud ľudí, čo priťahujú všetko magické. Hadí zámok bol však úvodná kniha, v ktorej je mystika naozaj len jemne prítomná. Vlčí zámok to však na čitateľa rozbalí, takže kto má rád záhady, ktoré sú presýtené aj mágiou, príde si na svoje. Píšem ďalej a môžem prezradiť, že toho budem na čitateľa chrliť čoraz viac.
Kedy máš čas na tvorbu? Máš nejaký rituál?
-Potrebujem na písanie voľný deň, takže obvykle si počkám na víkend, poprípade na dovolenku. Najlepšie sa mi totiž píše už od rána a potom pokračujem večer. Nie som nočný typ spisovateľa. Samozrejme, nechcem zanedbávať rodinu, takže bežne si uchmatnem len jeden deň, a to nedeľu. Lockdown mi v tomto výrazne pomohol :D. Môj rituál predstavuje zažatá vonná sviečka (zistila som, že pri písaní potrebujem byť obklopená príjemnými vôňami), čerstvo zaliata káva (samozrejme, v krásnej vintage šálke) a na mieru k príbehu zostavený playlist.
Ktorú postavu si si najviac obľúbila?
-Z Vlčieho zámku? Kasandru síce obdivujem, ale popravde, najviac mi k srdcu prirástol jej mladší brat Dacián. Klasické barevansonovské črty (samotárstvo a nechuť k interakcii s inými ľuďmi) sa mi v ňom utriasli v takej nežnejšej podobe mimoriadne uzavretého neistého mladíka. No na druhej strane, má nevinnú dušu a je natoľko priateľský, až si myslím, že každý by mal mať svojho Daciána. Je skrátka zlatíčko.