"Mne sa páči nedokonalosť. Ja, moje telo ani život nie sú dokonalé a také sú i moje obrázky. Nedokonalé a v tom je to čaro."
Jej obrázky vás chytia za srdce. Mňa si získali od prvého momentu a už som len hľadala text, ktorý by bol vhodný na to, aby ho táto šikovná dáma ilustrovala. Snažila som sa ju v tvorbe ničím nelimitovať, a tak som o to nedočkavejšie očakávala prvé náčrty. Výsledok môžete vidieť sami v milej knižke Dobrodružstvá detektíva Miloša od Márie Grab Blaškovej. Mám pocit, že deťúrence budú nadšené. Nepochybujem, že i mnohí rodičia. A je mi akurát trochu ľúto, že kým knihu netlačíte v Číne, nemôžete si dovoliť zvláštne formáty, prestrihy, netypické prvky. Pretože ilustrácie Radoslavy Hrabovskej si ich zaslúžia. Vďaka nej je knižka už na prvý pohľad rozkošná, hravá, netuctová a trošku smútim, že už nie som dieťa, aby som si ju dokázala užiť "malými" a nevinnými očkami.
Knižka Dobrodružstvá detektíva Miloša je o nezbednom osemročnom výmyselníkovi - vy máte doma až štyroch chlapcov, takže ste sa ľahko vžili do témy :-))) - išlo Vám to ako po masle, alebo ste sa občas aj natrápili?
- Zaujímavé je, že som celú knihu prežívala z pozície dieťaťa a absolútne som sa nestotožňovala s dospelákmi vystupujúcimi v knihe. Kniha je veľmi dobre a čitateľne napísaná, vťahuje do deja, a to až tak, že som občas zabudla premýšľať nad obrázkami. Jednoducho som si čítala, bavila sa a smiala. Niekedy tak nahlas, že pribehli moji "chlapi" a pýtali sa, čo sa deje. Vžiť sa do témy teda nebolo ťažké. Ilustrovanie však napriek tomu nešlo ako po masle. Chvíľu som hľadala, akú podobu dám hrdinom a akou cestou v ilustrácii pôjdem. Stalo sa mi, že som všetko zahodila a začala odznovu. Prerábala som, nebola som spokojná... Možno práve počas tvorenia obrázkov ku tejto knihe u mňa nastal zlom a zmenila som štýl. Začala som používať v rámci ilustrovania novú reč a prostriedky.
Akým spôsobom ako ilustrátorka postupujete? Hneď po prečítaní rukopisu viete, ako bude hlavný hrdina vyzerať, alebo sa to kreuje v procese kreslenia?
- Vo voľnej tvorbe vyjadrujem čo cítim a prežívam. Vytvorím to, čo vidím, akoby zvnútra seba. Obrazy sa vynoria a ja ich "privediem" na svet. Idem jasne za vnútorným obrazom a presne viem, ako bude vyzerať dielo, ktoré vytváram. Pri ilustrovaní zobrazujem myšlienky iných. Pristupujem k tomu s úctou a pokorou. Tu potrebujem uchopiť text a pointu. Čítam text niekoľkokrát, skicujem a graficky zaznamenávam myšlienky, ktoré ma zaujali. Čítam a čítam... aj medzi riadkami. Je prirodzené, že si všetko vizualizujem, je to jazyk ktorému rozumiem najviac a ktorým sa i sama vyjadrujem. Takže i čítanie knihy mi ide pred očami ako film. Ak čítam ako čitateľ, film beží plynule a vychutnávam si sprievodné obrazy k textu. Ak však ilustrujem, snažím sa vcítiť do čitateľa – prijímateľa textu i obrazu. Ak je kniha pre deti, musím upravovať grafický vizuál, sama načieram do spomienok z detstva a snažím sa vyvarovať zobrazeniam, ktorých som sa ako dieťa bála. Ilustrácie sa teda kreujú v procese kreslenia. Ak je zo strany autora či vydavateľa požiadavka, aby bol výzor hlavného hrdinu totožný s výzorom niekoho blízkeho, urobím tak. Inak si vymyslím podobu sama. Ale ako to v živote býva, inšpirácia mi behá po dome a keď dokončím prácu, pozriem sa na obrázky akoby som ich videla po prvýkrát v živote a komentáre známych, ktorí obrázky vidia, ma len utvrdia, že moje inšpiračné zdroje sa nezaprú... Hrdinovia z mojich obrázkov majú oči hrdinov z môjho života. Čiastočne sa teda podobajú na mojich synov, majú ich tričko či topánky...
Na čo ako ilustrátorka kladiete v rámci obrázkov dôraz?
- Okrem vlastnej tvorby a ilustrácie venujem kopec času i deťom pri domácich úlohách a učiteľstvu. Vidím, ako sa deti či študenti boria s textom. Často majú problémy s jeho pochopením. Mám skúsenosť ako obrazy pomáhajú pri čítaní či pochopení pointy, textu, nálady. Dôraz preto kladiem na čitateľnosť obrazu. Myslím, že obraz pomáha udržať pozornosť tam, kde už prichádza únava z textu a pomáha preklenúť miesta, kde sa môže malý čitateľ strácať. Nemyslím tým, že je text zle napísaný, to vôbec. Všimla som si však pri práci s deťmi, že pri dlhšom texte strácajú niť a neuvedomujú si, čo prečítali. Farebnosť obrázkov, detaily či tretinkové ilustrácie môžu pomôcť vypichnúť niečo dôležité v texte a môžu byť pre deti v knihe vodidlom.
Využili ste i techniku koláže či vystrihovania - čo Vás k tomu primälo?
- Doteraz som koláž nevyužívala. Obrázky som najprv vytvorila akvarelom, ktorý mi umožňuje hrať sa s farbami a vyjadrovať náladu. Dlho som uvažovala nad formátom, kompozíciou a napokon som namaľované ilustrácie začala strihať, dierkovať a znovu lepiť. V mojom živote nastal zlom a odrazilo sa to i v tvorbe. Zničila som, čo som namaľovala, aby som to nanovo polepila a poskladala inak. Kompozícia sa stala živšou a pokračovala som v ilustrovaní. Práve sme s deťmi strihali a výstrižky z novín sa mi náramne hodili aj do obrázkov. Musela som sa uvoľniť, musela som uvoľniť i kresbu a zobrazovanie. Realisticky namaľované tváre v detskej knižke nepôsobia milo a príjemne, skôr naopak. Ja som sa takých realistických obrázkov v knihách bála, preto sa im vyhýbam.
Vy tvoríte ručne na papier, nevyužívate ako mnohí ilustrátori v súčasnosti tablet a stylus, čo by Vám prácu značne zjednodušilo. Neuvažovali ste o tom?
- Neuvažovala. Všetci mi vravia, že by som si prácu zjednodušila a mala viac času. Moji spolužiaci ilustrujú s využitím technológií, ich obrázky sú farebné, čisté, hravé, dokonalé. Moje deti si tieto knihy radi čítajú i prezerajú. To však nie je moja cesta. Nie som priateľ s počítačom a mne v tej dokonalosti chýba "špina". Moje deti i ja sama sme vždy od všetkého zafúľaní, hneď viete, čo práve robíme. Ak by som vytvárala dokonalé obrázky, nebola by som to ja. Baví ma neustále objavovanie toho, čo dokážu jednotlivé techniky. A je tu ešte niečo, čo ma nepustí. Pamätám si, ako som ako dieťa čítala stále tú istú knihu, čo bolo časom očividné... znaky náruživého čítania a používania ju až zničili. Otvárala som ju stále na tej istej strane, kde ma pohľad na obrázok - malú ilustráciu v strede stránky - napĺňal neuveriteľným pocitom. Bola to jednoduchá kolorovaná kresba, ale keď mi bolo smutno, niečo ma bolelo, tak ma pohľad na ten obrázok naplnil pocitom, ktorý ťažko opísať. Knihy z môjho detstva boli všetky kreslené, ručne maľované a často som ich listovala iba kvôli obrázkom. Takže... moja výpoveď prostredníctvom kresby a maľby je osobná, osobný je i prístup a preto musí byť všetko vytvorené ručne. Z kníh z môjho detstva na mňa dýchalo také... "teplo", blízkosť, niečo, čo nebolo ani chladné ani neosobné. A viete čo? Mne sa páči nedokonalosť. Ja, moje telo ani život nie sú dokonalé a také sú i moje obrázky. Nedokonalé a v tom je to čaro.
Viete si predstaviť, že by Vás v rámci tvorby niekto okliešťoval? V tomto prípade do ilustrácií nezasahovala autorka ani vydavateľ - čo by sa však stalo, ak by niečo menili?
- Už som to zažila. Okliešťovanie, zásah do ilustrácií... Skončilo to tak, že keď som podľa želania autorky menila ilustrácie, bola menej a menej spokojná a napokon vyhlásila, že na začiatku to bolo najlepšie. Odvtedy sa na začiatku spolupráce spýtam na požiadavky zo strany autora, vydavateľa či grafika a následne si nájdem spôsob i svoju cestu. Musím však povedať, že jediným okliešťovaním býva formát a počet ilustrácií. Takže mám dosť slobody.
Ilustrovanie detských knižiek je len "odskočenie si" od práce - vy sa venujete aj množstvu iných výtvarných aktivít. Akých?
- Počas štúdia na vysokej škole som mala možnosť prejsť si všetkými technikami. Dnes som za to nesmierne vďačná. Uľahčuje mi to tvorbu. Milujem papier a prácu s papierom, z ktorého vytváram 3D objekty. Tam, kde končia hranice papiera, pokračujem plstením. Nosnou technikou je však u mňa kresba, ktorá v mojom prípade prestupuje do grafiky, keramiky, textilu, maľby... Neobmedzujem sa na jednu techniku. Neobmedzujem sa na 2D... Tvorím z čohokoľvek a využívam všetko, čo moju výpoveď umocní... hoci aj vaječné škrupinky. So študentmi, nakoľko učím, sa dokonca venujeme i tvorbe kníh. Učíme sa knihu ilustrovať, zalomiť, viazať... ale spolupracujeme i s ochotníckymi divadlami, kde vytvárame kulisy, rekvizity... Aktivít je veľa. Či už mojich vlastných alebo školských.
Rada si čítate detské knižky?
- Milujem čítať detské knihy. Čítam ich deťom, oni mne, ale čítam si ich i sama pre seba. Keď upratujem knižnicu, zrazu si uvedomím, že sedím s horou kníh a čítam... Toto upratovanie trvá vždy najdlhšie.
Máte nejakú obľúbenú?
- Mám obľúbenú, obľúbenejšiu, najobľúbenejšiu, nezabudnuteľnú... Všetky. Vymenovať ich by trvalo dlho. V každom veku som mala inú knihu a mnohé pretrvali. Teraz ako dospelá a matka čerpám životnú múdrosť najmä z ľudových rozprávok - nielen slovenských, ale i severských... Máme doma zbierky rozprávok zo všetkých kútov sveta a všetky majú niečo spoločné.
Je Vašim snom ilustrovať niečo konkrétne?
- Musím sa priznať, že si všetky sny plním. Keď sa mi ako dieťaťu v knižke nepáčili ilustrácie, prekreslila som ich, alebo som si vytvorila vlastnú knihu. Keď som chcela niečo ilustrovať ako dospelá, tak som si to vymyslela. Išla som za niekým, opísala mu svoj nápad a spisovateľka napísala text k mojim ilustráciám. Nemám sen ilustrovať niečo veľké... Kreslím si pre seba či pre deti a len tak pre radosť pár obrázkov k obľúbenej knihe a vôbec nemám potrebu, aby boli publikované. Už som ilustrovala povesti, poéziu, prózu, náučnú literatúru, knihu spomienok napísanú s humorom a tak i s humorom ilustrovanú, knihy pre deti, veršovanú i prózu... Možno však predsa len je ešte niečo, čo by som rada zrealizovala. Ak by mal niekto odvahu, hru s textom i obrazom pre deti.