Laura Ensi: „Nič v mojich príbehoch nie je myslené ako poučenie, ani ako klišé“
Obľúbili ste si fantasy sériu Spoločenstvo? Aktuálne vychádza III. časť, ktorá však priamo nenadväzuje na predošlé knihy. Laura Ensi prináša čosi nové no zároveň dôverne známe, prekvapuje i napĺňa očakávania. Rozhodne by ste si preto príbeh Maëlle nemali nechať ujsť.
Aké máš pocity z tejto takpovediac III. časti Spoločenstva, hoci nejde o priame pokračovanie? Predsa len je to trošičku iná kniha...
- Dlho som bojovala s nápadom nepísať priame pokračovanie príbehu Raine a Josha, pretože sú to dve hlavné postavy predošlých kníh, ktoré si spoločne prešli mnohým. No mala som pocit, že ďalšia knižka o Raine by mohla čitateľom pripadať „navyše“. Raine vyrástla spolu so mnou, z tínedžerky sa stala žena, a jej príbeh síce pokračuje aj v tejto časti, no už v úlohe vedľajšej postavy. Prečo? Pretože sa odmlčala. Raine vybojovala svoj boj proti Venatorom a ustúpila do úzadia, aby otvorila dvere Maëlle. Tá vo mne číhala, zo začiatku sa schovávala, a trvalo hodnú chvíľu, než vystúpila na svetlo sveta – no o to viac si ju vážim. Verím, že si jej príbeh čitatelia zamilujú rovnako, ako keď som ho pre nich písala.
Je už tento príbeh akoby kompletným uzavretím trilógie alebo ešte máš niečo v zálohe? Prípadne - na čom budeš pracovať teraz?
- Mojím pôvodným plánom bolo napísať tri knihy – tri príbehy – tri kmene. Vlky, Havrany, Myši. Nuž, Raine a jej svorka (a čitatelia – hihi) si vydupkali širší priestor, takže som jej ho dopriala. Avšak nápadu s príbehom z kmeňa Myší sa nevzdáva. A každý, kto si prečíta tretí diel, pochopí, že rozhodne nie je posledný.
- Momentálne mám rozpísaný jeden príbeh, ktorý sa netýka Spoločenstva, ale je len v začiatkoch a tvorím ho ozaj s veľkými prestávkami – dávam si na ňom záležať a ešte hodnú chvíľu potrvá, než o ňom začnem rozprávať viac – ak ho vôbec niekedy dokončím (haha). Rada by som sa čoskoro pustila do písania posledného príbehu Spoločenstva, ktorý už mám vymyslený (áno, ja už viem, ako sa to celé skončí!), a ktorý bude zase trošku iný.
Hlavná hrdinka je tu veľmi komplikovaná osôbka, ako Ti vôbec v hlave skrsol nápad vytvoriť takýto jej zložitý osud?
- Pravdupovediac ani neviem. Zvyčajne nad osudom mojich postáv až tak nerozmýšľam, píše sa sám. Maëlle som však na plecia naložila veľa, no prostredníctvom nej som chcela čitateľom ukázať, že aj keď sa na nás občas všetko zosype, netreba sa vzdávať. Rozdiel medzi príbehom Raine a Maëlle je aj v ich veku – Raine bola ešte len tínedžerka, keď sa jej svet obrátil naruby, Maëlle je dospelá žena bez spomienok, bez zážitkov, stratená vo veľkom svete. Maëlle je ako každý z nás, prestrašená z neznámeho, no príliš zvedavá na to, aby sa len tak vzdala. Extrémne jej fandím.
Dej sa pomerne intenzívne točí aj okolo fenoménu smrti. Zrejme to nie je náhoda.
- Nie, to naozaj nie je. Vedela som od začiatku, že táto téma bude dominantnou – ako si čitatelia určite všimli, viac ráz som ju načrtla aj v predošlých knižkách, no keď som začala písať tretí diel (2019), v mojom živote sa udiali veci, ktoré ma odrovnali – duševne aj fyzicky. Zomreli mi dve blízke osoby, ani nie mesiac po sebe, o rok na to ma opustili obaja moji domáci miláčikovia, a ja som sa odrazu cítila sama. Tretí diel Spoločenstva je preto sčasti aj moja vnútorná spoveď. Môj hlasný výkrik po spravodlivosti a zároveň pokorné pochopenie kolobehu života – smrť si raz príde po každého jedného z nás.
„V mojich príbehoch dominuje veľká láska, pretože v takú verím.“
Keď sa nad tým zamyslím, čitateľovi predostieraš aj tému veľkej lásky, adopcie, veľkej straty, ekologickej katastrofy, tiež závažného rozhodnutia... pomerne veľa vážnych tém, nielen vzhľadom na Tvoj nízky vek.
- Úprimne, nič z toho nie je myslené ako poučenie. Ani ako klišé. V mojich príbehoch dominuje veľká láska, pretože v takú verím – čakala som na ňu dlhé roky a dočkala som sa jej, presne takej, akú som si vysnívala. Preto prostredníctvom príbehov posúvam túto myšlienku čitateľom – netreba strácať nádej. Veľká strata a adopcia - aj to sú témy, ktoré som načrtla v predošlej časti Spoločenstva pri postave Mayi. Prečo? Pretože to je ľudské. Je to bežné. Nechcem, aby boli moje postavy dokonalé, aby všetky žili v harmónii so svojou rodinou – pretože to tak nie je ani v bežnom svete. Sú rodiny šťastné a sú rodiny rozvrátené, sú matky, ktoré sa vzdajú svojich detí a sú matky, ktoré sa takýchto detí s láskou ujmú. Závažné rozhodnutie – kto z nás kedy nejaké neurobil? A ekologická katastrofa... viem, že to z mojich príbehov môže biť do očí, no budem sa opakovať. Nenapísala som to s cieľom poúčať, myšlienka pomalého chradnutia zeme, ktorá sa príbehom nesie, tam je, pretože to tak sama vnímam. Verím v to, že človek by mal žiť v súznení s prírodou.
Čím je z Tvojho pohľadu táto knižka iná oproti predošlým dvom?
- Všetkým a zároveň ničím. Rozoberá však silnejšie, „dospelejšie“ témy, a to môže byť pre čitateľov osviežujúce.
Čo majú naopak spoločné?
- Rozprávajú príbeh o silnej žene – bojovníčke, ktorá sa musí životom prebojovať.
Na čo sa v súvislosti s vydaním knižky najviac tešíš?
- Na ohlasy čitateľov. Už sa neviem dočkať, čo na príbeh povedia. A samozrejme, aj na to, ako ju budem môcť zovrieť v rukách a uložiť si ju na poličku.
Dotýkajú sa Ťa nejako intenzívnejšie negatívne reakcie? Autori s tým skrátka musia rátať.
- Zo začiatku ma negatívne ohlasy vedeli urobiť smutnou – teraz ich vnímam pozitívne. Rada si vypočujem konštruktívnu kritiku. Obyčajný hejt ignorujem.
Oslovilo Ťa v ostatnom období výraznejšie niečo zo slovenskej tvorby?
- V poslednej dobe som prečítala pár knižiek zo slovenskej tvorby – najviac mi asi učarovali príbehy H.J. Bornemiszy a Michaely Ries, chystám sa však aj na knižky od Liny Frankovej, Ivety Pernišovej či Nataly Fox, Adry Bolyovej a Majky Danihelovej.