Napísal fantasy, ktoré vám otvorí nové svety. Využil svoj vzťah ku kulturológii, ekológii či keltskej civilizácii. Za hlavnú hrdinku si zvolil dievčinu, ktorá začne nečakane disponovať obrovskou mocou. Tvrdí, že pri opakovanom čítaní vám príbeh postupne odhalí stále nové súvislosti. Tomáš Galierik verí, že jeho Linda osloví nielen deti a mládež, ale i dospelých.
Ako vo vás vôbec skrsla myšlienka napísať fantasy príbeh?
- Nepatrím medzi fanúšikov fantasy. Priznávam, že som neprečítal ani Harryho Pottera. Vyrástol som na Troch pátračoch a Príručke mladých svišťov. Nápad písať o dievčati s kľúčom, ktorý otvára cestu do iného sveta, bol len jeden z viacerých sériových snov. Obsah prvých strán z príbehu Linda a kľúč od Andary a Lindin sen je v skutočnosti jeden z mojich vlastných snov. Aj tých, pri ktorých nemusím spať. Bežne sú šmrncnuté nejakou geekovinou ako Návrat do budúcnosti, ReadyPlayerOne či niečím ako bol film Pixels.
Ide o dôsledne prepracovaný text, v ktorom je premyslené všetko do poslednej bodky. Mali ste presnú predstavu ešte pred samotným písaním, alebo sa to kreovalo akosi postupne v procese?
- Zvláštne je, že to išlo samo. Hralo mi to v hlave ako film. Taký, ktorý by som si sám rád pozrel.
Napísať túto knihu si nepochybne vyžadovalo extrémne veľa času. Ako dlho ste ju písali? Zrejme sa tu nebavíme o mesiacoch, ale o rokoch...
- Pár rokov, nie veľa. Ale dobre strávených rokov. Po trochách, občas aj celý víkend. Vždy tak, aby písanie neukrátilo môj pracovný čas, alebo čas s rodinou. Pár prebdených nocí zvládnem, ak sú venované niečomu výnimočnému.
Je nepochybne zjavné, že má autor textu blízko ku kulturológii a prechováva i vášeň k prírode či keltskej civilizácii. Rozhodli ste sa svoje koníčky "využiť" v príbehu programovo, alebo to skrátka tak nejako samo vyšlo?
- Tá automatika, aj prvé podnety, mali určite niečo dočinenia s tým, čo som študoval a čo mi pripadá stále zaujímavé. Keltské zvyklosti, ktoré používame my sami Slováci dodnes - klopanie na drevo či hádzanie mincí do vody a studní-, si vysvetľujeme ako zvyk. Ale odkiaľ tento zvyk je, už veľmi nevieme. Možno príbeh o Linde bude trochu vzdelávať. V knihe sú miesta s ekologickými myšlienkami, niekde zase miesta, ktoré sa museli uberať reálnym smerom.
Ide vlastne o váš literárny debut. Aké máte očakávania?
- Áno. Pod mojím skutočným menom to bude debut. V rámci beletrie ním je. Mojím očakávaním je, aby kniha priniesla radosť a naozaj širokú paletu emócií. Možno hnev, radosť, smútok, napätie.
Máte už premyslené či nebodaj aj napísané pokračovanie?
- Nuž, chodí po tejto planéte pár ľudí, ktorí poznajú pokračovanie Lindinho príbehu, ale skôr, ako definitívne odpoviem, musím poznať to, ako úspešný bude Lindin prvý príbeh.
Vydať knihu nie je pre začínajúceho autora vôbec jednoduché a i vy ste si museli počkať. Chce to pevné nervy a veľké odhodlanie?
- Je to ťažké. Ale bývajú aj náročnejšie veci. Mojím nedokonalým šťastím bolo, že som už na začiatku našiel vydavateľa. Existovali už prvé zmienky o vydaní, no nakoniec známe vydavateľstvo zrušilo akékoľvek fantasy a spolu s ním aj Lindu a kľúč od Andary. Druhý pokus bol planý poplach, no ten tretí bol výbornou voľbou. Vo vydavateľstve Maxim zaujal a pri pohľade na dôveru a priestor, aký kniha momentálne dostáva na kanáloch vydavateľstva, som dokonca poctený.
Ste snílek? Pragmatik s nohami pevne na zemi by zrejme podobnú knihu napísať nedokázal...
- Spím veľmi málo, ale snívať stíham. Povedzme pokojne počas dňa. Obyčajný nudný deň sa dá vylepšiť "úpravou" myšlienok a bez podporných prostriedkov. Aj hnusné počasie je hnusné len do tej miery, do ktorej ho sami za také považujeme a chceme považovať. Snívať a zároveň meniť tento svet, hoci len vo vlastnej hlave, musí do istej miery každý.
Na čo sa v súvislosti s knihou najviac tešíte? Ste pripravený prijať aj prípadnú kritiku? Čitatelia vedia byť občas aj riadne krutí...
- Za štyri roky od napísania Lindy a kľúča od Andary som dostal viacero názorov a kritiky. V rukách ju mali viacerí novinári, niekoľkí blogeri, spisovateľky, zopár spisovateľov, knižný publicista, aj rôzne iné profesie. Najmä tí z prvého (neúspešného) vydavateľstva patria medzi veľkých fanúšikov a držia knihe palce vo vydavateľstve Maxim. Veľkým fanúšikom bola aj moja úžasná svokra, ktorá by si aj taký ReadyPlayerOne so mnou určite pozrela. Viem, že sto ľudí má sto chutí, no dovolím si dúfať, že viac bude tých, ktorých bude Linda a kľúč od Andary baviť. Prekvapivo mám všetky názory od drvivej väčšiny žien vo veku 29+, a to má knižka oveľa nižšiu cieľovku. Preto radšej netvrdím, že táto kniha je pre deti. Je pre všetkých.
Prečo ste si zvolili za hlavnú hrdinku 15-ročnú dievčinu? U mužského autora je to pomerne netypické.
- Tak mi to predostrelo podvedomie a ja som s tým už len pracoval. Z mojej strany som "nepodal námietku" a pokračoval v písaní. Ak postava nerieši problémy dospelých a (aspoň zo začiatku) nemusí mať zodpovedné uvažovanie, dá sa s ňou v takomto príbehu spraviť oveľa viac.
Dá sa, aspoň vzdialene, knižka prirovnať k titulom ako Narnia či Tajomný kompas?
- Naozaj neviem. Ani jedno som nečítal a film o Narnii som, ani netuším prečo, doteraz nevidel.
Čo vy a literatúra? Aké sú vaše srdcovky, čo sa týka kníh?
- Encyklopédie. Čím viac informácií, tým lepšie. Limitované zberateľské edície, tie podpísané, alebo knihy venované akejkoľvek geekovine. :-). Vlastne tiež knihy, ktoré vydali rôzni priatelia a patria medzi ostrieľanejších slovenských spisovateľov.