Očakávané pokračovanie fantasy série Spoločenstvo bude začiatkom mája realitou. Pod názvom Spoločenstvo II. – Zrod vlčieho impéria nájde čitateľ z pera slovenskej autorky píšucej pod pseudonymom Laura Ensi prekvapeniami prešpikovaný príbeh, ktorý svojím prepracovaním dokonca predčí samotnú jednotku.
Zatiaľ čo sme sa v prvej časti oboznámili s hlavnou hrdinkou Raine, jej pozoruhodným osudom, blízkymi ľuďmi a misiou, ktorá jej je predurčená, v "dvojke" ide rovno do tuhého.
Podarí sa krehkej dievčine zastaviť zlo?
Raine Zaire už viac nie je obyčajným mladým dievčaťom. Naučila sa, aké nástrahy na ňu čakajú a nesie si už na tele i na duši mnohé jazvy. Stala sa ženou, alfou vlčej svorky, vyvolenou alba lupus a manželkou. Na svojich pleciach nesie obrovské bremeno – musí zjednotiť všetky vlčie svorky a postaviť sa na odpor ich odvekým nepriateľom - Venatorom. Počas svojej dobrodružnej cesty získa mnoho spojencov a zistí, že svet vôkol nej vôbec nie je taký, aký sa na prvý pohľad zdá.
Bude to však stačiť na to, aby zachránila všetkých Vlkov? Budú ona a jej svorka schopní zastaviť zlo? Alebo ich všetkých na konci dlhej cesty čaká len smrť?
Oslobodenie alebo záhuba?
"Najsilnejšou časťou knihy je pre mňa moment, keď si Raine uvedomí, že aby jej rodina, priatelia a ostatní Vlci mohli raz žiť v pokojnom a mierumilovnom svete, bude musieť najprv umrieť mnoho ľudí - a ona s tým nemôže nič urobiť. Môže ich len viesť v ústrety záhube - a oslobodeniu," naznačuje autorka, ktorá zároveň čitateľom sľubuje, že ich čakajú mnohé prekvapenia, zoznámenie sa so svorkami po celom svete, objavovanie tajomstiev, ktoré navždy zmenia pohľad Vlkov na svet a veľa príbehov a legiend, ktoré odhalia, kto vlastne Vlci sú a čo je ich skutočnou úlohou.
Pokračovanie úspešného slovenského fantasy románu je opäť plné napätia, ťažkých rozhodnutí a nečakaných zvratov.
A čo prezradila o svojej fantasy sérii Spoločenstvo – Zrod vlčej bojovníčky a Spoločenstvo II. – Zrod vlčieho impéria samotná autorka Laura Ensi?
Nikdy som si nemyslela, že napíšem druhý diel tohto príbehu. Vlastne som nikdy ani len nedúfala, že takú ponuku dostanem. No keď som čakala na správu ohľadom vydania 1.dielu, nedalo mi to spať. Príbeh Raine a jej Vlkov ma neustále prenasledoval, takže som sa rozhodla - pokračovanie napíšem, keď už pre nikoho iného, aspoň pre seba.
Pôvodne som neplánovala veľký stret Vlkov a ich úhlavných nepriateľov - Venatorov. Raine a jej svorka mali byť jedinými, ktorí sa im mali postaviť. No potom som si uvedomila, že nechcem robiť z mojej knižnej hrdinky niekoho "viac". Niekoho, kto sa sám postaví nepriateľom, kto sám zvládne poraziť zlo, bez toho, aby na to potreboval aj niekoho iného. Nie, chcela som svetu a čitateľom ukázať, že nie je hanbou prijať pomoc od druhých. Niekedy je dokonca potrebná, pretože bez pomoci druhých ľudí by sme nikdy nedosiahli naše ciele - nikdy by sme sa nestali tým, ktorými naozaj máme byť.
Príbeh Raine a Spoločenstva mi skrsol v hlave, keď som sa sprchovala - podobne ako všetky ostatné zvraty, nápady a hlavné myšlienky tohto príbehu.
Každá jedna postava v mojom príbehu, či už v jednotke alebo dvojke, sa ponáša na ľudí, ktorí sa vyskytujú v mojom živote - na mojich priateľov. Či už je to skomoleným menom, správaním, výzorom alebo vyjadrovaním sa. Hlavná hrdinka sa výzorovo ponáša na moju veľmi dobrú kamarátku - vždy som jej závidela jej jantárové vlčie oči a tmavé vlasy. Druhá hlavná dievčenská postava, ktorá sa vyskytuje v druhej knihe, sa ponáša na moju dlhoročnú priateľku z tanečného súboru. Keby ma nepožiadala, že by raz chcela byť hlavnou hrdinkou v mojom ďalšom príbehu, táto postava by neexistovala - a príbeh by bol úplne iný.
Mestá v Taliansku, ktoré opisujem, som na vlastné oči videla a všetky som ich pochodila. Práve v tom momente, keď som stála na talianskych útesoch, ktoré tieto mestá lemujú a keď som si pomaly každým dňom tieto miesta viac a viac zamilovávala - práve vtedy som sa rozhodla, že budú súčasťou môjho príbehu. Nemohla som inak. Za ten týždeň som videla mnoho krásy a uvedomila som si, že ľudia dokážu prírodu prikrášliť, nielen ju zničiť - pokiaľ chcú.
Veľmi dlho som zvádzala vnútorný boj, či v mojom príbehu zahynú aj nejaké kladné postavy alebo či ich postihne nešťastný osud. Niektorí moji priatelia ma prehovárali, aby som svoje postavy nezabíjala. No podobne ako v prípade Raine, ktorá nemohla zastaviť nepriateľov sama, som sa rozhodla neidealizovať ani následky jej rozhodnutí. Hoci sa môj príbeh odohráva vo vymyslenom fantáziou popretkávanom svete, následky vojny a bojov sú skutočným odkazom - pretože vo vojne ľudia zomierajú, je jedno na koho strane stoja.
V mojom príbehu zohráva veľkú úlohu osud. Nitka vtkaná do života mojich hrdinov, ktorá ich vedie a určuje im ich cestu. No dôležitým odkazom v mojom príbehu je práve to, že my sme pánmi nášho osudu. Je jedno, na čo sme boli predurčení - čo musíme vykonať, my si vyberáme aká bude naša cesta. Osud nie je naša výhovorka, je to len naša vôdzka. O našich činoch a skutkoch rozhodujeme my sami.